Výlet za opicami

Autor: Zuzana Ondrášiková | 24.12.2011 o 0:49 | (upravené 24.12.2011 o 7:08) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  102x

  Rozmýšľala som, či napísať niečo aj o mojej poslednej ceste po Španielsku. Práve teraz sedím už ne letisku, ešte tu chvíľu pobudnem a Oliver Twist je v španielčine dosť ťažko napísaný a nemám poriadny slovník. Nechcela som písať, nechcela, hm, skôr som nevedela či chcem písať aj o tejto ceste, pretože tento výlet sme absolvovali s Carlosom, a s ním mám burbuju (bublinu), neprístupnú pre zvyšok sveta. V tej bubline sme len my, a nechcela som písať zážitky, ktoré pri prerozprávaní tretej osobe strácajú gráciu (niektoré vtipy sa nedajú pochopiť ak ste nezažili tú príhodu, ten moment, je to niečo na spôsob interného humoru). Z tejto cesty nemám žiadne fotky. Foťák sa síce povozil v aute, ale fotiť výhľady považujem za zbytočné, do fotky sa to celé nezmestí a ak to nevidíte celé stráca to zmysel, (druhá vec je, že neviem fotiťJ). Keďže sme boli len dvaja fotiť jeden druhého by tiež bolo blbé a fotiť sa spôsobom fotím sám seba, tak to je už úplný koniec.  

 

Takže k veciJ. V Španielsku majú aspoň jednu fiestu do mesiaca. V Decembri je jedna 6 a ďalšia 8. Bol to utorok a štvrtok, čo je úplne super, pretože oni si radi robia predĺžené víkendy, ak padne fiesta napr. na utorok tak sú 4 dni voľna a hovoria tomu most. Dlhý predĺžený víkend, napr. ak je fiesta v stredu je akvedukt, a keďže tento krát to vyšlo na utorok a štvrtok tak niektorí si z toho urobili niečo ako superakveduktJ. My sme na cestovanie obetovali len 4 dni, od štvrtka do nedele. V štvrtok doobeda som ešte bola na bicykli so Salvim, len si nemôžem spomenúť kde sme to boli, ale to je jedno. Poobede sme sa vydali s Carlosom smer Gibraltar, chceli sme vidieť, ako sa majú gibraltarske opice. Poobede, no nie je poobede ako poobede. Dohodli sme sa, že príde obedovať k nám a potom ideme. Lenže keď som sa vrátila z bicykla, tak spolubývajúci riešili problém s teplou vodou. Keďže nemajú vo všetkých bytoch rozvod plynu, majú plynové bomby. Na plyn fičí teplá voda aj šporák. Takže keď som prišla, bol trochu problém sa osprchovať, nakoniec to Marcos (spolubývajúci), trochu poriešil naklonením bomby. Tak sme sa hurá osprchovali, ale na varenie už nezostalo. Takže Carlos síce mohol k nám prísť obedovať, malo to len malý háčik, že nebolo na čom variťJ. Takže najprv sme museli vyriešiť šporákový problém, čo znamenalo počkať na Carlosa a ísť autíčkom na pumpu vymeniť bombu. On prišiel tak o 3 poobede, takže už o 4 sme obedovali. Lenže skúste obedovať o 4 a potom sadnúť do auta, šoférovať a nezaspať. Skoro nemožné. Takže šup, siesta. No takže poobede (okolo 5J) sme odchádzali z Córdoby, za doprovodu IMT smileJ. Išli sme smer Málaga, ale s tým, že nepôjdeme po diaľnici, ale cez dediny. Naším prvým cieľom mala byť Ronda, mestečko rozdelené kaňonom. Po ceste sme si, ale urobili ešte zastávku v Archidone, mestečko po ceste, pretože pri nej bola pekná skala, odkiaľ sa vraj rozbiehajú s parapente - neviem či je sa to povie paraglajding, ale je to také ako padák a dotyčný má na chrbte vrtuľu, teda motor, no proste také čosi padákoidnnéJ. A čo sme objavili v Archidone? Na kopci tam majú zámok, kaplnku a mešitu v jednej osobe (alebo skôr budove?:)) Carlos sa celý čas smial, že je to super veľká kaplnka, bo to bolo fakt veľké na kaplnku a osvietené, ale bolo to na kopci a schádzalo odtiaľ dosť ľudí a vzhľadom na to že bola nejaká náboženská fiesta, som hovorila, že by tam mohla byť kaplnka. Carlos celú cestu pešky sníval o tom, že tam majú kafelito, no nakoniec to fakt bola kaplnka a žiadne kafelito tam nepodávaliJ A ako bonus to bola ešte aj mešita a zámok alebo skôr zámočekJ Celkom pekné miesto, akurát zatvárali, tak sme to tam len rýchlo pozreli, ešte sme si užili výhľad na Archidonu, bolo asi 7 večer, takže už tma, ale ak niekedy pôjdete o Archidony tak tam majú super dlhú ulicu a najlepšie ju vidieť z výhľadu od kaplnkyJ Vrátili sme sa späť do mesta, pohľadať teda to kefelito. Nakoniec sme mali kapučíno s čokoládou. Ja kávu moc nepijem, teda skoro vôbec, takže cieľom výletu sa stalo okrem Gibraltaru aj ochutnať rôzne druhy kávy a nájsť kafe bom bom, čo je káva s kondenzovaným mliekom (už teraz musí poznamenať, že to prvé kapučíno s čokoládou bolo najlepšieJ) Z Archidony sme to nasmerovali smer Ronda. V ten večer sme v Ronde objavili akurát strašnú zimu, je to celkom v horách, takže tam bola fakt zima. Bolo to tam strašne vysvietené všetkými možnými vianočnými svetlami, povedala by som, že až moc, myslím, že tam bol aj superveľký nafukovací Santa. Večer sme Rondu opustili, s tým, že sa tam ráno vrátime, ale spať sme chceli mimo mesto. Spanie sme mali zariadené  v aute. Zadné sedadlá + kufor sa tak trochu zmenili na izbu na tých pár dní. Miesto zadných sedadiel, tam bol matrac a tak sme búvali ( no má to aj výhody byť malý, napríklad sa v pohode vyspíte takto v osobnom auteJ Ráno bolo super, ako hovorím ja ráno je najkrajšia časť dňaJ Parkovali sme niekde medzi olivami, východ Slnka sme síce nevideli, ale ráno sme si umývali zuby pozerajúc na Slniečko pomaly stúpajúce na oblohu. Druhá vec, je že sme si umývali zuby s ananásovým džúsom, lebo sme nemali voduJ ale to by ste neverili, aké využitie má zumo de pinaJ Ráno sme, ešte prebehli Rondu, aby sme videli kaňon aj za dňa, myslím, že je hlboký dokonca až 130 m. Už som spomínala, že Ronda je v kopcoch, takže výhľady úplne super. Bola aj inverzia, teda vyzeralo to ako inverzia, hmla dole a jasno hore, ale oni na to žiadne špeciálne slovo nemajú, alebo aspoň Carlos ho nepozná (tak už pozná aspoň inverzia). Ešte počas tejto cesty som objavila, že nepozná bicykel na ktorom sa brzdí pedálmi dozadu, a že kvitnúc púpava a odkvitnutá (keď sa zmení na tú šedú guličku) je to isté. Raňajky sme absolvovali na výhľade s veľkou borovicou. Jediné čo je fakt škoda, je že oni tu majú všade strašné smetisko. Po vyhliadke s borovicou, sme robili zástavky, ešte aj na ďalších vyhliadkových parkoviskách a objavili sme dokonca „mirador de africa" odkiaľ sme videli gibraltársku skalu. Poobede sme prišli do Algeciras, čo je už na pobreží, prešli sme sa po pláži, kde bolo strašne veľa mušlí (asi ich v decembri nikto nezbieraJ) a ujo na koni, potom chodil aj vo vode s koníkom. Našli sme tam aj sépiovú kosť, čo Carlos tiež nikdy nevidel, čo už vôbec nechápemJ, teraz rozmýšľam, že ani neviem čo sa s ňou nakoniec stalo. V Algeciras na pláži sme mali kapučíno so šľahačkou. Z pláže sme šli smer centrum, Algeciras je viac-menej hlavne veľký prístav. Centrum bolo tiež vysvietené všetkými možnými vianočnými motívmi. Tú noc sme spali tiež mimo mesto pri potôčiku, čo bolo super, akurát to bolo blízko nejakej oblasti kde sa chodí poľovať, ale to tu majú skoro všade pooznačované. Akurát sme ráno videli nejakého pána prechádzajúceho s puškou, tak sme sa radšej tvárili, že tam nie smeJ A potom sme pozerali na slniečko cez otvorený kufor ( ten východ sme zase nestihliJ). Kým sme varili kakauko, tak som hrala na gitare, nie že by som vedel hrať na gitaru, ale už viem aspoň nejaké akordyJ a Carlos hral na flautu. Ten deň bol na pláne Gibraltar, takže sme znova prešli cez Algeciras, a po pobreží smer Gibraltar (to sme ešte nevedeli, že to vôbec tak nemusí byťJ). Po ceste sa ešte Carlos okúpal v mori, ja so sa tohto zážitku vzdala. Po pobreží sme prišli až na Tarifu, čo je pláž na rozhraní Atlantiku a Stredozemného mora, kam sa chodí surfovať. Už som tam vlastne bola s Erazmákmi. Bolo mi to divné, že sme na Tarife a neprešli sme cez Gibraltar. Tam sme zistili, že teória „keď pôjdeme po pobreží na Gibraltar určite narazíme" síce funguje, len musíte ísť po tom pobreží správnym smeromJ Dalo by sa povedať, že miesto doľava sme šli dopravaJ Keď sme už boli na Tarife tak sme sa tam trochu pomotali, strašne tam fúkalo (asi pre to tam všetci chodia surfovaťJ). To som Vám ešte vlastne nevysvetlila, ako vôbec vznikol ten nápad ísť niekde na výlet. Pôvodne sme totiž mali ísť surfovať (nie windsurfing, ale taký ten surf na vlnách) na Tarifu, s mojím spolubývajúcim, ktorý je z Brazílie a surfuje, Carlosom a ešte jednou kamoškou. Nakoniec z toho nič nebolo bo predpoveď hlásila, že nebudú vlny. Takže sme to s Carlosom zmenili na výlet za opicami. No a keď už sme boli na tej Tarfie, tak vznikol nápad okúpať sa v mori, a keďže je tam Atlantik aj Stredozemné more, že by bolo sper okúpať sa v Atlantiku a v priebehu niekoľkých min, aj v Stredozemnom (najprv vAtlantiku, lebo ten je studenšíJ No poviem Vám bol to celkom zážitok, ešte po ceste počuli jednu mamičku ako vysvetľuje deťom, že či sa zbláznili, že kde sa chcú kúpať v decembriJ Myslím, že nakoniec mi bola taká zima, že som už ani necítila, že mi je zima. V Atlantiku ma ešte aj spláchla vlna, takže som mala trochu nedobrovoľne mokré aj vlasy. Z Tarify sme sa nasmerovali už správne na Gibraltar. Večer sme dorazili do La Linea, čo je posledná španielska dedina a za ňou je už Gibraltar.  Nedeľu sme už venovali Gibraltaru, nakoniec sme ho predsa len našli. Skoro by som zabudla, v La Linei prišlo aj na kafe bom bom, no celkom to šlo, ale kapučíno s čokoládou je kapučíno s čokoládouJ Prvé čo nás  postretlo na Gibraltare bola križovatka cesty s letiskom. Pred nosom Vám tam pristávajú lietadlá. No celkom prekvapenie. Inak miesto úplne čudné, aspoň pre mňa. Zrazu je tam všetko po anglicky sú tam policajti, ktorí majú uniformy ako policajti v Londýne, telefónne búdky ako v Londýne, aj červený autobus a na prechode napísané „pozri sa doľava". I tak tam majú väčšinu nápisov dvojjazyčne a predpokladám, že väčšinou španielsky vedia. Vraj sa miestny nepovažujú ani za Angličanov ani za Španielov, ale Gibraltárcov. Aj tak neviem, ako tam žijú či podľa anglického alebo španielskeho vzoru, alebo ako kto, alebo je to nejaká miešanina. Hore na skalu chodí aj lanovka, no my sme to absolvovali pešo. Trvalo to hmmm možno hodinu. Hore tam maju zapichnutú anglickú vlajku a celé to miesto je také čudné. Hore je vyhliadka, tam kde konči lanovka, to je nové pekne spravené, ale ak idete pešo, uvidíte aj všeljaké rozpadnuté vojenské objekty, bunkre... Aj hore kúsok od vyhliadky sú tam také rozpadnuté všeljaké stavby, poschovávané aj v zemi. Samozrejme všade veľa odpadkov a medzi tým tam behajú opice. Videli sme aj ako tam vozia turistov v mikrobusoch, pozerať opice, ktoré sú oficiálne divoké, ale ja som povedala, že mi to pripomína Indiánov v rezervácii. Videli sme aj malé opičky, a tie boli super, jasné aj veľké boli super, ako si vyberajú blšky a jeden nám ukázal ako zíva a aké ma zuby. Tiež tam je plno značiek, že opice sú divoké a, že môžu hrýzť, takže chytať ich, radšej nie. Zo skaly bol najkrajší výhľad, uuuuplne otvorené more, také som ešte asi nevidela a plno čajok  samozrejme Afika. Z Gibraltáru sme zostúpili po dlhýýýýých schodoch a vydali sa smer La Linea, kde sme nechali auto. Z La Linea sme to už nasmerovali do Cordoby teda ešte so zástavkou na obed a siestu a potom ešte na kafe (ja už len na cola cao). Aaaaa to ma už tuším vtedy začínalo bolieť hrdlo (jeden zo suvenírov, ktoré si nesiem domov je aj španielska chrípkaJ, keby ste napr. niekto chceli a nechce sa Vám kvôli tomu chodiť k AtlantikuJ). Čas na letisku sa pomaly kráti, tam sa pôjdem postaviť do dlhej rady na vybavenie batožiny a hurá domov.  A večer Vám to hodím na net, aby ste mali aj cez Vianoce čo čítať, keďže tu net nie je a musím to písať do wordu (možno tam bude aspoň o čosi menej chýb a preklepovJ)

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?