reklama

Cesta do Ljublany

Dobrodružstvo a la Ljublana sa začalo ešte pred tým ako som do Ljublany prišla. Ak chcete vedieť ako tak čítajte a moc sa mi prosím nesmejte:)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Môj štúdijný pobyt v Ljublane sa začínal 1.3.2012, tak sa mi zdal celkom dobrý nápad ísť do Ljublany o deň skôr. Plán cesty bol autom do Viedne odtiaľ vláčikom, mal ísť so mnou aj bicykel a gitara. No dobre, dobre áno aj gitara, na ktorej neviem hrať, (nakoniec aj tak zostala doma). takže ráno sme vyrazili o pol siedmej s tým, že vláčik odchádza o 8:02 a veď Viedeň nie je a tak ďaleko. Ešte sme v Mlynskej nakladali jednu slečnu, smerujúc do Ljublany, aj s frajerom. Takže zloženie posádky bolo: brat ako šofér (po nočnej:)), mamina, ktorá v ten deň odchádzala z letiska z Viedne na 3-dňovú služobku do Osla, Veronika s frajerom, ja a vzadu batožina, bicykel a gitara. Mamina bola hlavný navigátor vybavená papiermi z Viamichelin a mapou Viedne. Inštrukcie viamichelinu boli viac než presné, no ako to už býva realita až taká ružová nebola:) Takže sme samozrejme neodbočili z diaľnice tam kde sme mali. Musím uznať, že ten môj brat nemá niekedy až také zlé nápady:) chcel to otočiť, ale mamina zavelila pokračovať, vlastne smerom do neznáma:) Pýtali sme sa potom na cestu okoloidúcih, no problém bol asi v tom, že je tam dedina Modling a stanice Meidling a oni nás smerovali na tú dedinu. Bola to celkom nepriaznivá situácia vzhľadom na to, že bolo trištvrte na 8 a my sme boli stratení niekde vo Viedni. To sme si z toho robili ešte srandu:) Prišiel taký nápad, že šak to už i tak nestiheme, ale čo tak ísť na ďalšiu stanicu, kde ten vlak stojí. Nápad to bol síce famózny, no bohužiaľ neúspešný. Bola to cesta cez všetky možné aj nemožné dediny, a vlak bol proste rýchlejší. Nakoniec to dopadlo tak, že Veronika stihla ďalší, čo odchádzal do Ljublany, aj keď tiež to bolo za 5 minút 12 a ja som sa vrátila domov. Ešte sme po ceste domov maminu nechali na Viedenskom letisku, lietadlo našťastie stihla:) a vrátili sa domov. Takže prvý pokus odchodu do Ljublany bol len cvičný a v ďalší deň, sme už išli na ostro.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ešte sme večer s Mťom študovali cestu a nabudúce, vieme, že treba rozmýšľať hlavou a nie viamichelinom. Odchádzali sme pre istotu už o pol 6 ráno. Tento krát sme to nebrali po obchvat, ale cez centrum a tam boli dokonca aj značky ukazujúce na tú stanicu. Na stanicu sme dorazili hodinu pred odchodom vlaku:) Tak som si aspoň prečítala prvú kapitolu z knižky, ktorú som dostala od Mirky na Vianoce. Aj touto cestou jej ďakujem, už som ju aj skoro dočítala:) Ešte som si stihla aj odfotiť bicykel cestujúci do Viedne. On ma fotiť nechcel, vraj by praskol objektív, no tak som fotila len ja jeho:)

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Nakoniec sme aj úspešne nastúpili do vlaku, bicyklík tam mal miesto rezervované a ja tiež, mali tam aj takú záchytnú pásku na neho tak som o aj prichytila a aj zámkom ešte pre istotu uviazala, bo tá páska zas, až tak dôveryhodne nevyzerala. Batoh, som musela napchať medzi sedadlá pretože si tak trochu neviem predstaviť, ako by som ho mohla vyložiť hore, nehovoriac o tom, že by sa tam asi ani nezmestil. Cesta bola celkom ok som mala knižku, sedela som pri okne, ešte aj slúchatká (teda k nim aj telefón s hudbou:)) a jasné, že sa mi chcelo spať. Po ceste sa mi prihovoril taký straší pán, čo sa dovtedy rozprával s nejakým druhým, ktorý na jeho myslím dosť značné sklamanie vystúpil. Bol to taký starší pán, Rakúšan s evidentnou chuťou s niekým sa rozprávať. Až tak veľmi sme si nepokecali, vzhľadom na to, že neviem po nemecky, ale tiež to až tak veľmi nevadilo:) Ukazoval mi tam niečo v novinách, pýtal sa ma kam idem a tak:) No celkom milý ujo. Čím viac sme sa blížili k Ljublane tým menej bolo ľudí vo vlaku, nepriama úmera, alebo ako sa tomu hovorí:) Až nakoniec sme ostali len tri, tak som si ešte odfotila bike ako cestuje (keď tam bolo veľa ľudí, tak som sa hanbila, že by si mysleli, že som z Japonska:))

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Na stanici v Ljublane, ma už čakal jeden kamarát, u ktorého som mala zabezpečené ubytko na prvú noc. Takže nakoniec všetko celkom dobre dopadlo, aj keď o deň neskôr a nešla som kvôli tomu na konkurz do Saturu na roboru na leto, bo som už mala byť vtedy na ceste v Ljublane, tak asi mi to nebolo súdené. A aké z toho plynie poučenie? že treba chodiť na čas!! V ešte epšom prípade aj o niečo skôr:)

Zuzana Ondrášiková

Zuzana Ondrášiková

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

guiaeslovaquia.com Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradenéZo života v Španielsku

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu